Charakteristika krytosemenných
Krytosemenné (Angiospermae - Angiospermophytina) je to vývojovo najpokročilejšia skupina spomedzi cievnatých rastlín. V drevnatej časti cievneho zväzku sú vyvinuté široké cievy – trachey a v lykovej časti sitkovice. Ich vznik (krytosemenných) pred 200 mil. rokov v kriede súvisí pravdepodobne so zmenou klimatických podmienok – oteplenie – pokles vzdušnej vlhkosti – vznikla potreba chrániť vajíčko pred vyschnutím.
Morfológia krytosemenných
Vznikol kvet novej kvality – úplný kvet, prispôsobený opeľovaniu hmyzom. Jeho súčasťou sú:
- kvetné lôžko
- kvetné obaly
- pohlavné orgány
Samičie (♀) pohlavné orgány (výtrusné listy) krytosemenných rastlín sa volajú „plodolisty“, z ktorých zrastením navzájom vzniká piestik. Jeho dolnou časťou je semenník, ktorý uzatvára vajíčko (oplodnené vajíčko sa mení na semeno uzatvorené v plode, pričom plod vzniká premenou stien semenníka na oplodie). Hornou časťou je blizna (na blizne sa zachytávajú peľové zrná) a obe časti spája čnelka. Samčie (♂) pohlavné orgány (výtrusné listy) – tyčinky sa delia na pelnicu (na nej sa tvorí peľ) a nitku.
Krytosemenné rastliny sa delia na dve triedy:
- Dvojklíčnolistové (Dicotyledonopsida), alebo tiež magnólie (Magnoliopsida)
- Jednoklíčnolistové (Monocotyledonopsida), alebo tiež ľalie (Liliopsida)
Dvojklíčnolistové:
- sú vývojovo staršie, zárodok je s dvoma klíčnymi listami
- koreňová sústava je charakterizovaná hlavným koreňom, ktorý sa rozkonáruje na bočné
- dochádza u nich k druhotnému hrubnutiu stonky – tvorba a rast dreva
- vo väčšine prípadov sú to dreviny mierneho a chladného pásma, ale aj trópov a čo sa týka početnosti druhov, je ich cca 4 x viac ako jednoklíčnolistových
Jednoklíčnolistové:
- zárodok je s jedným klíčnym listom
- koreňová sústava má hlavný koreň zakrpatený – je tvorená zo samých adventývnych koreňov
- kvety sú trojpočetné
- sú to zväčša rastliny trópov a subtrópov (palmy)
- nedochádza u nich k druhotnému hrubnutiu kmeňa (kmeň je rovnako hrubý po celej svojej dĺžke)
Krytosemenné z hľadiska opelenia môžu byť:
- samoopelivé – vlastný peľ
- cudzoopelivé – cudzí peľ toho istého druhu, alebo príbuzného druhu
- podľa opeľovačov –hmyzoopelivé, vetrooppelivé, vodoopelivé, zooopelivé
