LESNÉ VEGETAČNÉ STUPNE
Na Slovensku rozoznávame 8 lesných vegetačných stupňov
lesný vegetačný stupeň | nadmorská výška v m n. m. | priemerná ročná teplota v o C | ročné zrážky v mm | vegetačné obdobie v dňoch |
- dubový
| menej ako 300 | 8,5 a viac | 600 a menej | 180 a viac |
- bukovo – dubový
| 200 – 500 | 6 – 8,5 | 600 – 700 | 165 – 180 |
- dubovo – bukový
| 300 – 700 | 5,5 – 7,5 | 700 – 800 | 150 – 165 |
- bukový
| 400 – 800 | 5 – 7 | 800 – 900 | 130 – 150 |
- jedľovo – bukový
| 500 – 1 000 | 4,5 – 6,5 | 900 – 1 050 | 110 – 130 |
- jedľovo – bukovo – smrekový
| 900 – 1 300 | 3,5 – 5 | 1 000 – 1 300 | 90 – 120 |
- smrekový
| 1 250 – 1 550 | 2 – 4 | 1 100 – 1 600 | 70 – 100 |
- kosodrevinový
| 1 500 a viac | 2,5 a menej | 1 500 a viac | 60 a menej |
Charakteristika lesných vegetačných stupňov:
- Dubový (do 300 m nadmorskej výšky) – ide o lesy najnižších polôh mimo areálu buka, na Záhorí sú v tomto vegetačnom stupni vysadené rozsiahle boriny, ktoré pravdepodobne nahradili pôvodné brezovo-dubové lesy
- Bukovo-dubový (od 200 do 500 m nadmorskej výšky) – v tomto stupni sa už popri dube objavuje aj buk, hoci slabšieho vzrastu. Ide v podstate o prechodné pásmo medzi dubinami a bučinami, s ktorým si ani odborníci nevedia celkom poradiť.
- Dubovo-bukový (od 300 do 700 m nadmorskej výšky) – v tomto stupni už dominuje buk, dub sa tu udržuje len vďaka rôznym narušeniam bučín suchými rokmi alebo človekom, tieto lesy je pomerne ťažké odlíšiť od 4. vegetačného stupňa
- Bukový (od 400 do 800 m nadmorskej výšky) – v tomto stupni sa vyskytujú krásne nezmiešané bučiny, často aj takmer bez bylinného podrastu s pôdou pokrytou len bukovým lístím
- Jedľovo-bukový (od 500 do 1 000 m nadmorskej výšky) – tu sa už popri buku vyskytuje aj mohutná jedľa, miestami aj smrek, patria sem naše najslávnejšie pralesy, napríklad Dobročský prales alebo Stužica, jedľa je schopná prerásť buk a dožíva sa vyššieho veku, buk je však vitálnejší a ľahšie sa zmladzuje
- Smrekovo-bukovo-jedľový (od 900 do 1 300 m nadmorskej výšky) – tento stupeň je pokračovaním predchádzajúceho, miestami v ňom však už prevládajú ihličnaté dreviny, najmä na chudobnejších horninách
- Smrekový (od 1 250 do 1 550 m nadmorskej výšky) – tento stupeň tvorí nápadný pomerne úzky pás pozdĺž hornej hranice lesa, smrek tu býva často až po zem zavetvený a porasty sú rozvoľnené, smrek tu nemá úplne ideálne podmienky pre svoj rast, je tu však mimo dosahu škodcov, najmä lykožrúta (škodcom nevyhovuje chladná horská klíma)
- Kosodrevinový (nad 1 550 m nadmorskej výšky) – kosodrevina už vlastne nie je lesom (je nižšia ako 5 m a teda je krovitým spoločenstvom). Na Slovensku sa však o ňu tradične starali lesníci, takže ju priraďujeme k lesným pozemkom, nad kosodrevinou sa nachádzajú už len nelesné stupne holí a skál
Okrem stupňovitých (zonálnych) lesov máme na Slovensku aj lesy (azonálne), ktoré sa vyskytujú vo viacerých vegetačných stupňoch, pretože sú sformované inými faktormi než klímou. Sú to napríklad sutinové javoriny a jaseniny, lužné lesy, jelšiny v okolí vodných tokov, alebo boriny na vápencových bralách.