Druh: vŕba päťtyčinková

(Salix pentadra L.)

Habitus

  • ker až nízky strom do 15 m, často iba ako ker
  • koruna vajcovitá, riedka
  • kôra sivá
  • borka tmavosivá až černastá, pozdĺžne obdĺžnikovito rozpukaná, lúpavá

Púčiky

  • žpúčiky postavené po špirále, 6 - 7 x 3 mm veľké,  tupo hrotité, sediace
  • žobalová šupina zeleno hnedá až červená - lesklá !

Výhonky (letorasty)

  • oblé, lysé, zeleno hnedé až červeno hnedé – lesklé !

Listy (asimilačné orgány)

  • listy sú jednoduché, 4 - 13 x 2 - 4 cm veľké, vajcovito elipsovité, krátko hrotité na báze tupo klinovité
  • žpo okraji jemne husto pílkovité
  • žvrchná strana tmavozelená výrazne lesklá - akoby povoskovaná, spodná svetlejšia, matná

Kvety

  • drevina dvojdomá
  • kvitne pomerne neskoro na jar – koniec mája až začiatok júna súčasne s rozvíjaním listov
  • ♂ jahňady sú 20 - 70 x 8 - 15 mm veľké, žltozelené
  • ♀ jahňady sú 60 x 8 mm veľké

Plody - semená

  • plod je tobolka, semienko je páperistá nažka (akoj u ostatných vŕb)
  • dozrieva  pomerne neskoro – august až október
  • páperisté semienka v otvorených tobolkách ostávajú na konároch dlho do zimy !

Rozšírenie

  • pôvodne rozšírená takmer po celej Európe, na severe zachádza až za polárny kruh
  • na Slovensku od 620 m – 1 130 m n. m., vo vyšších polohách je často iba ako ker

Ekológia

  • žrastie roztrúseno hlavne na močiaroch, rašeliniskách, kyslých lúkach a pozdĺž vodných tokov

Význam

  • žpôdoochraný, vodohospodársky
  • žmelioračná drevina
  • na jeseň aj ako krajinotvorný prvok - samičie jedince s páperistými nažkami
  • ozdobná v čase kvitnutia - ♂ jahňady

Z histórie

Podporiť atlasdrevin.sk