Druh: borovica limbová

(Pinus cembra L.)

Habitus

  • žmohutný strom vysoký 20 - 25 m, koruna spočiatku kužeľovitá neskôr valcovitá, hlboko zakonárená vo vyššom veku na vrchole zaoblená
  • konáre sú hrubé - vodorovne rozložené
  • kôra je v mladosti sivozelená, hladká, pomerne rýchlo sa mení na sivohnedú šupinovite rozpukanú borku
  • žjediný domáci druh zaradený do sekcie strobus (borovice s piatimi ihlicami vo zväzku)

Púčiky

  • púčiky 7 - 10 x 5 - 5 mm veľké, široko vajcovité, prihrotené, červenohnedé, slabo živičnaté

Výhonky (letorasty)

  • červeno hnedé, hrdzavo chĺpkaté, neskôr sivočierne lysé

Listy (asimilačné orgány)

  • Ihlicovité 5 - 10 cm veľké, na priereze trojhranné, končisté, tuhé – po hranách jemne pílkaté, na vnútorných stranách s pásmi belavých prieduchov
  • vyrastajú vo zväzočkoch po 5 na brachyblastoch !
  • od konára sa šikmo odkláňajú na všetky strany, na báze sú obalené hnedočervenými šupinami, ktoré v prvomroku opadávajú
  • na konároch vytrvajú 3 - 6 rokov

Kvety

  • jednodomá drevina, kvety rôznopohlavné, kvitne jún až júl v závislosti od nadmorskej výšky
  • ♂ šištičky sú 10 - 15 mm veľké, široko vajcovité, sediace, žlté až červenkasté po viac pri báze tohoročných výhonkov
  • ♀ šištičky sú cca 10 mm veľké, tupo kužeľovité, krátko stopkaté, purpurovo červené až fialovasté, vyrastajú vzpriamene na konci tohoročných výhonkov po 2 - 5 v praslenoch

Plody - semená

  • žšiška vzpriamená, 5 - 8 x 3 - 5 cm veľká, široko vajcovitá, pred dozretím modro fialová, po dozretí škoricovo hnedá (žpupok je posunutý na okraj štítka)
  • ždozrieva na jeseň (už koncom augusta) druhého roku po opelení
  • žje polorozpadavá – po odpadnutí na zem sa plodové šupiny otvárajú a rozpadávajú – čiže semená sa uvoľňujú až na zemi
  • žsemeno ("limbové oriešky") je 8 - 14 x 6 - 10 mm veľké, obráteno vajcovité, bez krídelka, hranaté s jednou stranou vyklenutou, tmavohnedé, matné s pevným osemením
  • žrozširujú ho hlodavce a vtáky - hl. orešnica perlavá

Rozšírenie

  • limba je vysokohorská drevina s rozpojitým areálom rozšírenia
  • sú dve centrá jej rozšírenia:
    1. Alpy (1 600 – 2 400 m n. v.)
    2. Karpaty (1 400 – 1 800 m n. v.)
  • žna Slovensku rastie od 900 – 1 800 m n. m. v Západných, Vysokých a Belianskych Tatrách jednotlivo, alebo v malých skupinkách v medzernatých smrekových porastoch spolu so smrekovcom opadavým, jarabinou vtáčou, brezou bielou, brezou karpatskou, ...
  • žako strom vystupuje najvyššie zo všetkých našich drevín – až do pásma kosodreviny (1 500 - 1 800 m n. m.)

Ekológia

  • žna Slovensku rastie iba v tatranskej oblasti na rôznych geologických podkladoch, hl. na hlbších hlinitých pôdach
  • žje náročná na pôdnu, ale aj vzdušnú vlhkosť
  • žv európskych horách sa viaže na polohy s výrazne kontinentálnou  klímou
  • žvo svojom prostredí je to veľmi pôsobivá drevina s výraznou korunou a mohutnými koreňmi, ktoré vnikajú hlboko do trhlín

Význam

  • zákonom žchránená drevina !
  • veľký pôdoochranný a vodohospodársky význam
  • žv minulosti bola z mnohých lokalít prirodzeného rozšírenia vytlačená – vyrúbaná pre kvalitné drevo, ktoré sa používalo na výrobu nábytku (hl. v Západných Tatrách)
  • žozdobná parková drevina s mohutnou a husto olistenou korunou
  • žnaša najdlhovekejšia drevina - až 700 r.

Z histórie