Druh: smrek obyčajný

(Picea abies (L.) H. Karst.)

Habitus

  • žstrom prvej veľkosti, dorastá do výšky 40 – 60 m
  • žkoruna pravidelná, kužeľovitá (častá premenlivosť – rôzne formy), konáre prvého stupňa sú v pravidelných praslenoch pod ostrým až tupým uhlom
  • kôra červenohnedá, hladká, borka je sivohnedá, šupinovitá až peniažkovite rozpukaná
  • koreňová sústava je plytká, povrchová , málo stabilná
  • smrek obyčajný zaraďujeme do sekcie Eupicea

Púčiky

  • žkužeľovité, hrotité, na povrchu bez živice

Výhonky (letorasty)

  • žčervenožlté, po opadnutí ihlíc ostávajú na konárikoch vypuklé vankúšiky - vetvičky sú drsné

Listy (asimilačné orgány)

  • asimilačné orgány sú žihlicovité, 15 - 30 x 1 – 1,5 mm veľké, žna priereze kosoštvorcovité, končisté, na báze zúžené, mierne zakrivené žpo stranách s nezreteľnými pásmi prieduchov
  • na konároch žvytrvajú za normálnych podmienok 6 – 9 rokov !
  • žna zatienených konároch sú sploštené,  usporiadané do dvoch radov, na oslnených konároch a vrchole koruny odstávajúce (kosákovite vyhnuté)
  • po opadnutí ihlíc zostávajú na vetvičkách vypuklé vankúčiky spôsobujúce drsnosť vetvičiek

Kvety

  • žjednodomá drevina, kvety rôznopohlavné, žkvitne IV - V
  • ž♂ - šištičky sú 2 - 2,5 cm veľké široko vajcovité až guľaté, stopkaté, žzo začiatku sú červené neskôr žlté, vyrastajú v pazuchách ihlíc po celom obvode koruny
  • ž♀ - šištice sú 4 – 5,5 cm veľké, podlhovasto valcovité,žvyrastajú na konci konárikov v hornej tretine koruny, zo začiatku sú vzpriamené, žpurpurovočervené (forma erythrocarpa), alebo zelené (forma chlorocarpa)
  • po opelení prevísajú

Plody - semená

  • plodom je žšiška, 10 – 16 x 3 – 4 cm veľká, valcovitá, ždozrieva v októbri, žtvarom ako aj veľkosťou je veľmi premenlivá
  • tvar plodových šupín je tiež pomerne premenlivý (okrúhle, trojuholníkovité, dvojlaločné, trojlaločné, jazykovité,...) žž
  • šišky sa otvárajú a semeno vylieta koncom zimy až začiatkom jari druhého roku
  • semeno  je 4 – 5 mm veľké, tmavohnedé, vajcovité, matné, lyžicovito uložené na konci 12 - 16 x 6 - 7 mm veľkého blanitého krídla, od ktorého sa ľahko oddeľuje
  • sypavosť šišiek je 3,2 %
  • žklíčivosť  je 70 - 80% a podrží si ju 3 - 5 rokov, pri vhodnom uskladnení (v chlade) aj 20 rokov
  • žsemenné roky prichádzajú každých 4 - 5 rokov
  • žsemenáčik má 6 - 10 tenkých, trojhranných klíčnych lístkov s pílkovitou hornou hranou,žv treťom roku vytvára bočné konáriky a žvo štvrtom pravidelné prasleny

Rozšírenie

  • žsmrek obyčajný má rozsiahly európsky areál rozšírenia s dvoma hlavnými oblasťami výskytu:
    1. severská oblasť – Škandinávia, Pobaltie až po Ural
    2. stredoeurópsko balkánska oblasť – horské sústavy strednej a východnej Európy
  • žna Slovensku sa vyskytuje od pahorkatín (300 m n. .m.) až po hornú hranicu lesa (1 550 – 1 600 m n. m.) čo je 3 – 7 l.v.s.
  • optimum výskytu je  600 - 1 000 m n. m.
  • žv pôvodnom rozšírení, ale aj v súčasnosti smrek najčastejšie sprevádzajú buk lesný (Fagus sylvatica) a jedľa biela (Abies alba)
  • žzhruba od 1 000 m n. m. tvorí smrek prirodzene viac menej nezmiešané, rovnorodé smrečiny
  • žpri hornej hranici lesa v Tatrách pristupuje k nemu smrekovec opadavý (Larix decidua), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia) a ešte vyššie borovica limbová (Pinus cembra)

Ekológia

  • smrek obyčajný je žpolotienna drevina, vo vyšších polohách nároky na svetlo stúpajú
  • žrovnorodé porasty smreka sú charakterizované vyhranenou mikroklímou:
    • obmedzený prístup zrážok do pôdy (hustý zápoj)
    • vysoká vzdušná vlhkosť
    • malý pohyb vzduchu
    • zhoršené prehrievanie pôdy a tým aj znížený výpar v dôsledku čoho dochádza k pomalému rozkladu kyslého (surového) opadu, jeho hromadeniu a následnej podzolizácii
  • žmrazu je odolný
  • je náročný na pôdnu aj vzdušnú vlhkosť
  • ždobre znáša aj stagnujúcu vodu močarísk a rašelinísk, neskôr zvýšeným odčerpávaním vody tieto vlhšie lokality až vysuší
  • žrastie dobre na rôznych geologických podkladoch, ale hlavne na prevzdušnených, sviežich, rovnomerne vlhkých pôdach, žprakticky rastie dobre na všetkých druhoch pôd

Význam

  • žpatrí medzi naše najvýznamnejšie hospodárske dreviny, jednak čo sa týka produkcie kvalitného dreva, ale aj čo do zastúpenia:
    • v súčasnosti je to okolo 22 % (viac má iba buk – 34%)
    • pred zhruba 20 rokmi to bolo 26 %
    • pôvodné zastúpenie smreka bolo do 5 %, čiže postupne sa približujeme k pôvodnému zastúpeniu
  • ždrevo smreka má vynikajúce mechanické vlastnosti a z našich hlavných hospodárskych drevín má najvšestrannejšie využitie, je vhodné na mechanické spracovanie v drevárskom priemysle (výroba reziva), ale aj na chemické spracovanie – výroba celulózy (drevo nižšej kvality)
  • ždrevo je to bezjadrové s beľou a vyzretým drevom, je svetlej farby so žltkastým nádychom za čerstva príjemne voňajúce po živici, živicu aj obsahuje na rozdiel od jedle bielej (Abies alba) a tisa obyčajného (Taxus baccata)
  • v okrasnom sadovníctve sa využívajú jeho rôzne tvarové a vzrastové formy:
    • Virgata - vytvára dlhé nevetvené hadovité vetvy, ktoré sú často previsnuté

Z histórie