Druh: ginko dvojlaločné

(Ginkgo biloba L.)

Habitus

  • žstrom vysoký 30 – 40 m, opadavý
  • žkoruna kužeľovitá – premenlivá
  • žkonáre sú hrubé, vyrastajú po závitnici
  • kôra hladká, žborka je hnedosivá až tmavosivá, rozpukaná do nepravidelných platničiek

Výhonky (letorasty)

  • žvytvára dva typy výhonkov:
    1. makroblasty – dlhé výhonky, listy na nich vyrastajú jednotlivo po špirále
    2. brachyblasty –  skrátené výhonky,  vytvárajú sa na dvojročných a starších konároch, nesú zväzky listov a kvety

Listy (asimilačné orgány)

  • žsú 3 - 6 x 4 - 10 cm veľké, vejárovité, dvojlaločné, opadavé
  • žžilnatina vejárovitá, žstopka je 4 - 8 cm dlhá
  • žna makroblastoch vyrastajú listy po jednom - po závitnici
  • žna brachiblastoch vo zväzkoch po 3 - 5 ks

Kvety

  • ždvojdomá drevina, kvitne V 
  • kvety vyrastajú len na brachiblastoch:
    • ž♂ - žlté, jahňadovité šištice
    • ž♀ - vyrastajú z pazúch listov na 3 - 4cm dlhej stopke, koniec je rozšírený s dvoma nahými vajíčkami pod šupinami (z nich sa vyvíja obyčajne len jedno)

Plody - semená

  • žplod je semenná kôstkovica, guľovitá o  Ø 2 - 3cm, zelená, po dozretí na povrchu žltá
  • žosemenie je dužinaté, zapáchajúce !
  • žvnútri je kôstka 1,5 x 1cm veľká, oválna, stlačená, dvojhranná, ždozrieva na jeseň po opadnutí (na zemi)

Rozšírenie

  • žjediný žijúci zástupca svojej čeľade - prvohorný relikt
  • jeho súčasné prirodzené rozšírenie sa dá určiť len ťažko
  • prirodzený výskyt – iba niekoľko lokalít v juhovýchodnej Číne
  • ž do Európy bol donesený  r. 1727

Ekológia

  • žsvetlomilná drevina, nenáročná na pôdu
  • dobre znáša mrazy, ale v mladosti potrebuje pred mrazmi ochranu

Význam

  • žestetický - parky, záhrady
  • žfarmaceutický priemysel
  • žbotanická vzácnosť s veľkou estetickou hodnotou
  • žprastará kultúrna a kultová rastlina Ďalekého východu pestovaná v blízkosti ľudských sídiel a kláštorov
  • žvytvára rôzne ozdobné, vzrastové aj farebné formy (stĺpovitá, smútočná, strihanolistá, zlatožltá, ...)
Podporiť atlasdrevin.sk