(Picea Engelmannii Parry ex Engelm.)
Habitus
- strom dorastajúci do výšky 30 – 50 m
- koruna je úzka, kužeľovitá, husto zakonárená, vetvy sa od kmeňa odkláňajú takmer kolmo
- kôra je škoricovo hnedá
- borka červenkasto hnedá, rozpukaná do tenkých nepravidelných platničiek
Listy (asimilačné orgány)
- asimilačné orgány sú ihlicovité, 15 – 25 x 1,5 – 2 mm veľké, končisté, ale mäkké, na priereze štvorhranné
- morfologicky sú podobné ihliciam smreka pichľavého (Picea pungens), sú však tenšie a nie tak pichľavé
- na vrchnej strane sú mierne pritisnuté k vetvičke a smerujú šikmo dopredu, inak odstávajú na všetky strany
- na vetvičke vytrvajú 10 – 15 rokov
Kvety
- drevina jednodomá, kvety rôznopohlavné, kvitne IV – V
- ♂ šištice sú ružové až fialovasté, vyrastajú z púčikov v pazuchách ihlíc
- ♀ šištice sú podlhovasto vajcovité, červené až ružovkasto zelené, vyrastajú z púčikov na konci vetvičiek
Plody - semená
- plod je šiška, 40 – 70 x 25 – 30 mm veľká, valcovitá, žltohnedá
- semenné šupiny sú tenké, na konci ± oblé
- dozrieva VIII – IX
- semeno je vajcovité, tmavohnedé až černasté, 2 – 3 mm veľké, blanité krídlo je 8 – 10 mm dlhé
Rozšírenie
- pôvodne je rozšírený v západnej časti Severoamerického kontinentu v nadmorských výškach 700 – 3 500 (3 800) m n. m. až na hornú hranicu lesa
- tvorí rovnorodé, ale aj zmiešané porasty
- do Európy bol zavedený roku 1864
Ekológia
- je náročný na pôdnu a vzdušnú vlhkosť, dobre rastie v oblastiach s kontinentálnou klímou
- je odolný voči nízkym teplotám
- rastie pomaly
Význam
- dekoratívny habitusom (podobne ako smrek pichľavý)
- vytvára rôzne farebné formy
