Druh: borovica malokvetá

(Pinus parviflora Sieb. et Zucc.)

Habitus

  • strom vysoký 10 – 20 (30) m, koruna kužeľovitá – husto a hlboko zakonárená
  • konáre sú v praslenoch od kmeňa odstávajú takmer kolmo
  • borka tmavosivá, obdĺžnikovito rozpukaná, okraje od kmeňa odstávajú

Listy (asimilačné orgány)

  • asimilačné orgány ihlicovité 5 – 7 x 1 mm veľké
  • vyrastajú po 5 na brachyblastoch, sú  husto štetkovito zoskupené na konci konárov
  • na priereze trojuholníkovité, na vnútorných stranách s výraznými striebristými pásmi prieduchov
  • vytrvajú 3 – 4 roky

Kvety

  • drevina jednodomá, kvety rôznopohlavné – šišticovité
  • samčie () šištice sú vajcovité, žlté (alebo fialovasté)
  • samičie (♀) šištice sú valcovité, ružovkasto zelené na 4 – 6 mm dlhých stopkách, vyrastajú po 2 – 4 v praslenoch na konci tohoročného výhonku

Plody - semená

  • plod je šiška 40 – 90 x 30 – 40 mm veľká, vajcovitá, sivasto hnedá, živičnatá
  • semenné šupiny sú riedko zoskupené, pomerne hrubé, drevnaté
  • štítok je kosoštvorcovitý, pupok málo zreteľný – slabo dovnútra zahnutý
  • šiška sa po dozretí široko otvára a na strome ostáva 5 -7 rokov

Rozšírenie

  • pôvodne je rozšírená na Kurilských ostrovoch, v Japonsku na ostrovoch Šikokú, Honšú a Hokkaidó v nadmorských výškach od 1 300 do 2 500 m n. m.
  • do Európy bola zavedená roku 1846

Ekológia

  • je polotôňomilná, nenáročná na obsah živín v pôde
  • v našich podmienkach aj pomerne mrazuvzdorná
  • rastie pomaly

Význam

  • dekoratívna drevina habitom, ihlicami aj plodmi
  • vytvára viacero vzrastových foriem