strom dorastajúci do výšky 15 - 25 (30) m, koruna je široko rozložitá, konáre +/- visiace
kôra je sivá a hladká
borka je tmavohnedá, rozpukaná do šupinovitých platničiek
oskoruša sa ako jediná s jarabinami nekríži a nevytvára hybridy
pred 40 miliónmi rokov sa evolučne vzdialila ostatným jarabinám a odvtedy sa vyvíja samostatne
Púčiky
púčiky sú postavené po špirále, kužeľovité, hrotité, sediace, terminálny je najväčší
obalové šupiny viaceré, hnedasto červené až zelenkasté
Výhonky (letorasty)
letorasty sú sivasto plstnaté, neskôr lysejúce, mierne sploštené
početné sú krúžkované brachyblasty
Listy (asimilačné orgány)
listy sú zložené - nepárnoperovito zložené, 15 - 20 (22) cm dlhé
zložené sú zo 6 - 10 párov jednotlivých listov
jednotlivé listy sú podlhovasto elipsovité, 3 - 6 cm dlhé, krátko stopkaté až sediace, na báze okrúhlasté, po okraji od dolnej 1/3 k vrcholu pílkovité, na vrchole krátko hrotité
vrchná strana tmavozelené, spodná strana za mlada páperistá, neskôr lysá, sivozelená
Kvety
drevina jednodomá, kvety obojpohlavné, biele (plstnaté) zoskupené do polguľovitých chocholíkovitých súkvetí o priemere cca 10 cm
kvitne V - VI
Plody - semená
plod je guľovitá až hruškovitá malvica, 15 - 30 x 20 mm veľká v čase zrelosti žltočervená až zelenkasto hnedá, niekedy sa vyskytuje aj žltá farba
po povrchu sú husto bodkované
malvice dozrievajú až po uhniličený a následne nadobudnú sladkastú chuť
Rozšírenie
južná a juhovýchodná Európa
Slovenskom prechádza severná hranica jej výskytu v rámci Európy
na Slovensku je rozšírená v južnej a juhovýchodnej časti v najteplejších oblastiach - hlavne v oblastiach viníc, kde bola v minulosti pestovaná
prevažne je rozšírená v prvom LVS, prípadne môže vystupovať do druhého zriedkavo do tretieho LVS
v rámci Európy je rozšírená hlavne v oblasti Stredomoria - Apeninský, Balkánsky, Pyrenejský polostrov, ďalej Krym, Malá Ázia a severná Afrika
Zicháčkova oskoruša - 369 m n. m., 350 rokov, obvod kmeňa 440 cm, výška 20 m (Zabudišová, časť Chvílovec)
Modranská oskoruša - podľa oficiálnych meraní je najväčším stromom svojho druhu na svete, priemer kmeňa 160 cm a obvod kmeňa 500 cm vo výške 1,3 m od zeme, odhad veku od 360 do 500 rokov
Ekológia
teplomilná a svetlomilná drevina náročná na úrodnosť pôdy
býval to hraničný strom, sadený na hraniciach pozemkov a medziach
oskoruši sa darí v oblastiach, kde sa pestuje vinič
Význam
hlavne ako plodonosná drevina
plody sa využívajú v liečiteľstve - u stredovekých autorov sa rozkrojené a vysušené plody uvádzajú ako liečivo pri črevných ochoreniach a nechutenstve
skvasené plody sú základom pri výrobe vysoko kvalitnej pálenky – oskorušovice
drevo je tvrdé - najtvrdšie jadrové drevo zo všetkých európskych drevín, kvalitné, v minulosti sa z neho vyrábali vinárske lisy, mlynské zariadenia, ale aj nábytok
