Druh: vŕba švajčiarska

(Salix helvetica Vill.)

Habitus

  • vysokohorský, husto zakonárený ker dorastajúci do výšky 0,60 – 1,50 m s krivolakými husto rastúcimi konármi

Púčiky

  • púčiky žsú postavené po špirále žobalová šupina je jedna, husto bielo chlpatá - pri kvetných púčikoch viac u listových menej, neskôr lysejúca
  • kvetné sú obráteno vajcovité, tupé, mierne odklonené od vetvičky
  • listové sú štíhlejšie, vajcovito kužeľovité, hnedožlté

Výhonky (letorasty)

  • žsú krátke, hnedožlté, husto bielo chlpaté, neskôr lysejúce – lesklé

Listy (asimilačné orgány)

  • žsú jednoduché v základnom tvare obráteno vajcovité až podlhovasto obráteno kopijovité, 2,5 – 6,0 x 1,2 - 2,2 cm veľké, najširšie v hornej polovici, na konci krátko tupo hrotité na báze klinovité až zaoblené
  • sú celistvo okrajové z hornej strany najskôr pomerne husto  bielo chlpaté neskôr viac či menej lysejúce, tmavo zelené lesklé
  • žžilnatina je z hornej strany mierne vtlačená
  • morfologicky je vŕba švajčiarska dosť vyhranený druh, ktorého premenlivosť sa prejavuje hlavne v stupni ochlpenia na vrchnej strane listov – od husto bielo chlpatých  hl. ♂ jedince) až po takmer lysé – tmavozelené lesklé (hl. ♀ jedince)
  • žna rube zostávajú listy vždy hodvábno chlpaté, žžilnatina na rube je výrazne vystupujúca - hl. stredná žila, ktorá je žltej farby
  • žstopka je 0,5 – 0,8 cm dlhá, chlpatá

Kvety

  • kvety sú jahňady
  • kvitne VI - VII súčasne s rozvíjaním listov

Plody - semená

  • plod je topbolka
  • semeno páperistá nažka

Rozšírenie

  • žhlavné rozšírenie vŕby švajčiarskej je v Alpách, Karpatoch a cez pohoria Balkánu postupuje až do Bulharska
  • žna Slovensku sa vyskytuje v najvyšších polohách Vysokých Tatier (nad hornou hranicou lesa) v pásme kosodreviny v nadmorských výškach od 1 500 až do 1 900 m n. m.
  • vzácne sa vyskytuje aj v Nízkych Tatrách v Ludárovej doline pod Ďumbierom, často sa vyskytuje spolu s veľmi podobnou vŕbou bobkolistou (Salix phylicifolia)

Ekológia

  • žrastie skoro výlučne na kyslých podkladoch, najčastejším miestom jej výskytu sú prameniská horských bystrín a ich brehy, okolie vysokohorských plies a priehlbiny, kde sa dlhšie udrží vlhkosť z topiaceho sa snehu

Význam

  • žvŕba švajčiarska je vo svojom prirodzenom prostredí veľmi dekoratívna drevina vytvárajúca kompaktné trsy o ploche aj niekoľko metrov štvorcových
  • žexkluzívny, akoby osrienený, vzhľad je dodávajú bielo plstnaté listy husto zoskupené na koncoch konárikov
  • žtreba tiež pripomenúť, že je to vzácna drevina vyskytujúca sa len v obmedzenom priestore subalpínskeho pásma vysokých hôr
  • určite môže byť aj ozdobou skalky vo vašej záhrade, ale získajte ju u nejakého pestovateľa okrasných drevín, lebo vŕba švajčiarska je chránený druh !
  • druh zákonom chránený - zraniteľný druh (VU)
Podporiť atlasdrevin.sk