Druh: borovica ťažká

(Pinus ponderosa Douglas ex C. Lawson)

Habitus

  • mohutný strom dorastajúci do výšky 50 - 70 m
  • koruna je kužeľovitá, štíhla, neskôr až elipsoidná, hustá
  • konáre vyrastajú v praslenoch, sú hrubé, skoro vodorovne odstávajú
  • kôra je zelenohnedá, neskôr sa mení na tmavohnedú až černastú hlboko rozpukanú borku

Listy (asimilačné orgány)

  • asimilačné orgány ihlicovité
  • ihlice sú 120 - 260 x 1,5 mm veľké, ostro hrotité, po okraji jemne zúbkaté, na priereze trojuholníkovité, pevné, priamo odstávajúce
  • ihlice sú zoskupené vo zväzočkoch na brachyblastoch spravidla po 3  (výnimočne 2 - 5), vytrvajú 3 roky

Kvety

  • drevina jednodomá, kvety rôznopohlavné, kvitne v máji
  • ♂ šištice sú valcovité, fialovasté, po dozretí fialovo žlté až hnedasté, vyrastajú na báze tohoročných výhonkov
  • ♀ šištice sú široko vajcovité až guľaté, 10 - 15 x 10 mm veľké, tmavo červené, krétko stopkaté, neskôr fialovasté, vyrastajú na konci tohoročných výhonkov v praslenoch po 3 - 5

Plody - semená

  • plod je šiška 10 - 15 x 5 - 6 cm veľká, vajcovito kužeľovitá, sediaca, žltohnedá až červenkastohnedá, lesklá
  • pupok je výraznejšie vyvýšený s pevným priamym, alebo k vrcholu zahnutým tŕňom
  • šiška dozrieva na jeseň druhého roku, po dozretí sa rýchlo otvára a odpadáva, na konári ostáva ružica semenných šupín
  • semeno je 7 - 10 x 5 - 6 mm veľké, vajcovité, tmavohnedé, krídlo je 20 - 30 mm dlhé, svetlohnedé

Rozšírenie

  • rastie v západnej časti severoamerického kontinentu, na severe od Britskej Kolumbie, na juhu po Kaliforniu, na východe po Južnú Dakotu a Texas, v nadmorských výškach od 300 do 2 600 m n. m. na suchých svahoch a v dolinách
  • do Európy bola zavedená roku 1827

Ekológia

  • je to svetlomilná drevina, dobre rastie na suchších stanovištiach
  • neznáša veľmi vlhké a plytké pôdy
  • v tuhých zimách býva poškodzovaná mrazmi

Význam

  • dekoratívna drevina cenená pre pekný habitus a pôsobivé dlhé ihlice na koncoch konárov