(Cedrus libani A. Richard)
Habitus
- mohutná drevina dorastajúca do výšky 30 – 40 m
- koruna v dospelosti dážnikovitá
- borka tmavosivá, popraskaná
- hospodársky veľmi cenená v minulosti vo veľkom rúbaná, dnes chránená, je v štátnom znaku LIBANONU
Listy (asimilačné orgány)
- asimilačné orgány ihlicovité, ostro končisté 1,5 - 3,0 cm dlhé, pevné, na priereze štvorhranné, mierne sploštené, tmavozelené až sivomodré
- na dlhých tohoročných vetvičkách vyrastajú jednotlivo
- na brachyblastoch vo zväzočkoch po 30 – 40
Kvety
- drevina jednodomá, kvety rôznopohlavné, vyrastajú z púčikov na brachyblastoch
- kvitne na jeseň
- ♂ šištice sú modrozelené, vzpriamené, po otvorení žlté
- ♀ šištice sú zelené, vzpriamené
Plody - semená
- plod je súdkovitá vzpriamená šiška do 12 cm veľká
- najskôr je fialovozelená v čase zrelosti hnedá
- dozrieva druhým rokom, je rozpadavá - na vetvičke ostáva iba stredné vreteno
Rozšírenie
- pôvodne hory Libanonu, Malá Ázia – pohorie Taurus, Antitaurus v nadmorských výškach 1 300 – 2 000 m n. m.
Význam
- dekoratívna drevina habitusom (mohutná dážnikovitá koruna)
- pre svoj majestátny vzhľad bol céder libanonský často využívaný v krajinotvorbe "anglických parkov"
- céder libanonský má biblickú históriu – drevo kvôli svojim vlastnostiam (pevné, trvanlivé, značne živičnaté) bolo použité pri výstavbe Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme a tiež sa predpokladá že z dreva tohto stromu bola urobená aj „archa zmluvy“
- drevo používali aj feničania pri stavbe lodí
- názov céder pochádza z gréckeho slova „kedros“ čo znamená živičnaté drevo
- názov "céder" je často mylne používaný aj pre dreviny so živičnatým drevom a s vlastnosťami podobnými ako má céder (napr. pre niektoré druhy rodu borovica, smrekovec, ...)
