(Symphoricarpos albus (L.) S. F. Blake)
Habitus
- ker vysoký 1 - 2 m, husto zakonárený, kôra sivohnedá až tmavosivá
- borka tmavosivá, pozdĺžne rozpukaná
Púčiky
- postavenie púčikov na výhonku (letoraste) je krížmo (priamo) protistojné
- samotné púčiky sú široko vajcovité, prihrotené, sediace
- obalové šupiny viaceré, hnedé až červenkasté
Výhonky (letorasty)
- letorasty tenké, prútovité, svetlohnedé až červenkasté, neskôr žltosivé, lysé
Listy (asimilačné orgány)
- listy jednoduché (perovité), 2 -6 x 2 - 5 cm veľké
- tvarom dosť premenlivé, od vajcovito okrúhlastých až po podlhovasto vajcovité, na vrchole prihrotené, na báze okrúhlasté, celistvo okrajové
- stopka je 0,6 - 1,0 cm dlhá
- na výmladkoch sú listy až perovito laločnaté
- vrchná strana tmavozelená, spodná modrastá (riedko chlpatá)
Kvety
- drevina (ker) jednodomá, kvety obojpohlavné
- kvitne od VI - VIII (IX)
- kvety sú na krátkych stopkách, belavo ružové až červenkasté, zoskupené do hustých koncových strapcov
Plody - semená
- plod je 8 - 15 mm veľká, nepravidelne guľovitá bobuľa, biela, šťavnatá, obsahuje dve semená
- dozrieva IX - XI
Rozšírenie
- pôvodne na severoamerickom kontinente - v širokom pásme na juhu Kanady a v severnej časti USA, od Atlantiku po Tichý oceán
- do Európy bol zavedený roku 1817
Ekológia
- rastie na svahoch hôr, obyčajne na suchých kamenistých pôdach, ale aj na brehoch riek
- polotienna až svetlomilná drevina, nenáročná na pôdu, znáša znečistené mestské prostredie
Význam
- dekoratívna drevina dlhým kvitnutím, bielymi plodmi
- vhodná do živých plotov - dobre znáša zostrih
