(Tsuga caroliniana Engelm.)
Habitus
- drevina dorastajúca do výšky 10 - 20 m
- koruna úzka, kužeľovitá, konáre mierne prevísajúce
- borka sivohnedá až hnedá, rozpukaná do kratších pozdĺžnych plátov
Listy (asimilačné orgány)
- asimilačné orgány ihlicovité
- ihlice (listy) sú pomerne krátke 10 - 13 x 1,5 - 2 mm veľké, na vetvičke usporiadané po špirále, vyrastajú na krátkych stopkách, odstávajú na všetky strany
- ihlice sú celistvookrajové z vrchnej strany tmavozelené, lesklé, na spodnej strane s dvoma výrazne bielymi pásmi prieduchov
- na konci sú zaoblené, alebo mierne vykrojené
Kvety
- drevina jednodomá, kvety rôznopohlavné
- ♂ šištice sú vajcovité až guľovité, 2 - 3 mm veľké, najskôr fialovasté neskôr žlté, vyrastajú na konci minuloročných výhonkov
- ♀ šištice sú zelenkasté až načervenalé, vajcovité, 3 - 5 mm veľké, vyrastajú na konci výhonkov
- kvitne III - IV
Plody - semená
- plod je šiška, podlhovasto vajcovitá, 2,5 - 4 x 1,5 - 2 cm veľká, stopkatá, po dozretí svetlohnedá
- semenné šupiny sú na konci zaoblené, po dozretí a otvorení doširoka odstávajúce
- semeno je hnedé, vajcovité, 3 - 4 mm veľké s pevne prirasteným cca 15 mm dlhým, blanitým krídelkom
Rozšírenie
- Severná Amerika, centrom rozšírenia je Apalačské pohorie v nadmorských výškach 600 - 1 500 m n. m.
- vytvára zmiešané porasty s jedľovcom kanadským (Tsuga canadensis), borovicou vejmutovkou (Pinus strobus) s dubmi a inými drevinami
Ekológia
- drevina nenáročná na kvalitu pôdy
- rastie na skalnatých horských svahoch a v roklinách
- znáša tieň
- náročnejšia na vyššiu pôdnu aj vzdušnú vlhkosť
Význam
- okrasná stálo zelená drevina v parkoch a záhradách
- vytvára viacero kultivarov
