(Abies grandis (Douglas ex D. Don) Lindl.)
Habitus
- v domovine dorastá do výšky 60 - 90 m
- koruna široko kužeľovitá až polguľovitá
- kôra podobná jedli bielej, ale s mnohými živicovými mechúrikmi (živica príjemne vonia)
- borka je sivohnedá, rozpukaná do nepravidelných obdĺžnikovitých platničiek
Púčiky
- púčiky sú 3 – 4 mm veľké, guľovité, hnedosivé až fialovasté, sklovito živičnaté !
Výhonky (letorasty)
- olivovozelené až žltkastohnedé, lysé
Listy (asimilačné orgány)
- asimilačné orgány sú ihlicovité, na vrchole vykrojené, z vrchu tmavozelené lesklé na spodnej strane s dvoma belavými (striebristými) pásmi prieduchov
- ihlice sú výrazne hrebeňovito usporiadané (plošne – do roviny) vo dvoch radoch:
- vrchný rad tvoria kratšie ihlice (1,5 – 2,5 cm)
- spodný rad tvoria dlhšie ihlice (4,0 – 5,5 cm)
Kvety
- drevina jednodomá, kvety rôznopohlavné
- samčie šištice sú vajcovité, svetložlté, vyrastajú z púčikov na spodnej strane minuloročných výhonkov
- samičie šištice sú valcovité, svetlozelené, vzpriamené, 2 - 3 cm veľké, vyrastajú na vrchnej strane výhonkov na niekoľkých najvyšších praslenoch
Plody - semená
- plod je šiška, 6 - 12 x 3 - 4 cm veľká, valcovitá, vzpriamená
- semenné sú šupiny polmesiacovité, celistvookrajové, kožovité
- podporné šupiny sú krátke a v zrelosti nevyčnievajú
- semeno je 7 - 8 x 4 - 6 mm veľké, takmer trojuholníkovité, hnedasté s pomerne širokým blanitým krídlom
Rozšírenie
- pôvodne rozšírená v západnej časti Severoamerického kontinentu od ostrova Vancouver na severe po strednú Kaliforniu
- rastie od nížin do 2 100 m n. m. (v pobrežnom páse Tichého oceánu)
Ekológia
- polotienna drevina
- v domovine vytvára zmiešané porasty s duglaskou tisolistou (Pseudotsuga menziesii), borovicou ťažkou (Pinus ponderosa), smrekom Engelmannovým (Picea engelmannii), jedľovcom rôznolistým (Tsuga heterophylla), tujou riastantou (Thuja plicata)
Význam
- rýchlo rastie (vysoko produkčná drevina)
- bola vysádzaná v lesných porastoch aj na Slovensku
- pri ozeleňovaní v parkoch, záhradách
