Duglaska tisolistá

(Pseudotsuga menziesii (Mirb.) Franco)

Habitus

mohutný strom v domovine dorastá do výšky 60 – 100 m
koruna kužeľovitá až široko kužeľovitá
kôra je hladká zelenosivá až hnedosivá s mnohými živičnými mechúrikmi
borka je hlboko rozpukaná do pozdĺžnych širokých platničiek s nápadne žltými korkovými lištami

drevina jednodomá kvety rôznopohlavné
kvitne IV – V
♂ šištice sú podlhovasto vajcovité, oranžovo žlté 10 - 15 x 5 - 6 mm veľké
♀ šištice sú podlhovasto vajcovité, zelené až červenkasté s dlhými trojhrotými podpornými šupinami

plod je šiška 5 - 10 x 3 - 4 cm veľká, podlhovasto vajcovitá, hnedá, nerozpadavá s dlhými trojhrotými podpornými šupinami:
- duglaska tisolistá – zelená (Pseudotsuga menziesii subsp. viridis) - podporné šupiny smerujú priamo k vrcholu šišky
- duglaska tisolistá - sivá (Pseudotsuga menziesii, subsp. glauca) – podporné šupiny hrotom takmer odstávajú kolmo od šišky, alebo sú zahnuté až k báze šišky
semeno je 5 - 7 x 4 mm veľké, vajcovito trojhranné, stlačené, červebohnedé, blanité krídelko asi 15 mm dlhé k semienku pevne prirastené

duglaska tisolistá - sivá (Pseudotsuga menziesii - subsp. glauca) – Skalnaté vrchy od 2 000 - 3 000 m n. m.
duglaska tisolistá - zelená (Pseudotsuga menziesii - subsp. viridis) – západná časť Severnej Ameriky - pobrežie Tichého oceánu, v Siere Nevade vystupuje do 2 000 – 2 600 m n. m., tvorí rozsiahle rovnorodé porasty, ale aj zmiešané s jedľovcom rôznolistým (Tsuga heterophylla), tujou riasnatou (Thuja plicata), jedľou obrovskou (Abies grandis), borovicou ťažkou (Pinus ponderosa) a ďalšími, dorastá tu obrovských rozmerov - až do výšky 110 m (po sekvojovci najvyšší strom Severnej Ameriky)

polsvetlomilná drevina oceánskej klímy , rýchlo rastie, vyhovujú jej hlboké, vlhšie, prevzdušnené pôdy

pre svoj rýchly rast sa využíva v lesnom hospodárstve ako produkčná drevina, drevo je podobné drevu smrekovca opadavého
pestuje sa v parkoch
vytvára rôzne dekoratívne formy – stĺpovité, smútočné, nízke s rôzne sfarbenými ihlicami