Druh: brečtan popínavý

(Hedera helix L.)

Habitus

  • žlianovitá, vždy zelená drevina (drevnatá liana) až 20 -  30 m dlhá
  • žplazí sa po zemi, alebo sa prichytáva na oporu (stromy, skaly, múry budov, ...)
  • žna podklad sa prichytáva husto zoskupenými koreňmi, ktoré vnikajú aj do podkladu
  • je známa aj vzpriamená forma rastúca priamo aj bez opory (do 2 m), ktorá sa získava rezkovaním kvitnúcich výhonkov !

Listy (asimilačné orgány)

  • žlisty sú jednoduché, trváce, kožovité, lesklé, 4 - 10 cm dlhé, celistvo okrajové
  • žvrchná strana je tmavozelená s výraznou belavou žilnatinou
  • žmajú dvojaký tvar:
    • na kvitnúcich výhonkoch sú široko vajcovité, kopijovité až kosoštvorcovité s dlhým hrotom
    • na nekvitnúcich výhonkoch sú dlaňovito 3 – 5 laločnaté

Kvety

  • drevina jednodomá, kvety obojpohlavné
  • kvitne na jeseň  X – XI !
  • žkvety sú zeleno hnedé, zoskupené do polguľovitých okolíkov

Plody - semená

  • plod je žguľovitá, 7 - 10 mm veľká, modrasto čierna bobuľa
  • ždozrieva  na jar (III – VI)  druhého roku

Rozšírenie

  • žpôvodne Stredná a Južná Európa až Malá Ázia, Kaukaz v oblastiach s oceánskou klímou
  • žna Slovensku ho pokladáme za treťohorný relikt
  • žrastie v listnatých lesoch od nížin do hôr

Ekológia

  • žznáša zatienenie
  • náročný na obsah živín v pôde
  • žv priaznivých podmienkach niekedy vytvára súvislý porast

Význam

  • žvyužíva sa ako okrasná drevina v parkoch, záhradách, hl. formy s rôzne sfarbenými listami
  • žtiež sa využíva pri ozeleňovaní budov, betónových konštrukcií, plotov,...