PÚČIKY (gema)
Tvoria základy výhonkov, v ktorých sú v rôznom stupni diferencované stonka, listy aj kvety. Sú dôležité pri určovaní listnatých drevín v čase bez olistenia. Ochrannú funkciu u púčikov majú obalové šupiny, ktoré vznikajú buď premenou listov, prílistkov, alebo stoniek. Postavenie šupín na púčiku je zhodné s postavením púčikov na konári. Tvar šupín je rôzny a pre jednotlivé druhy drevín charakteristický.
Podľa počtu obalových šupín rozoznávame púčiky:
Podľa zreteľnosti púčikov rozoznávame púčiky:
- zreteľné – sú na stonke viditeľné a tie môžu byť:
- sediace – prisadnuté bázou obalových šupín priamo na konár (väčšina našich drevín napr. buk)
- stopkaté – majú výrazne vyvinutý bazálny stopkový článok (napr. jelša lepkavá, jelša sivá)
- skryté púčiky – prekrýva ich dutá báza listovej stopky, takže ich vidno až v jeseni po opadnutí listu (napr. sumach pálkový)
Postavenie púčikov
Postavenie púčikov na stonke je podmienené postavením listov a je s ním v zákonitom vzťahu. Pri veľmi zjednodušenom posudzovaní rozlišujeme tri základné typy postavenia púčikov:
- špirálovité – od bázy výhonku púčiky vystupujú po závitnici pravotočivej aj ľavotočivej (napr. vŕby, topole, orech, ...), v rámci tohto základného špirálovitého typu postavenia môžeme ešte vyčleniť dva podtypy:
- špirálovité nakopené – na konci stonky okolo terminálneho púčika môže byť zoskupených viacero púčikov (napr. duby)
- špirálovité striedavé – púčiky sú zdanlivo usporiadané raz na jednej a raz na druhej strane stonky (napr. bresty, ale aj buk a lipy)
- protistojné – dva púčiky sa nachádzajú proti sebe na protiľahlých stranách stonky a v rámci tohto základného postavenia (protistojného) môžeme ešte rozoznávať:
- priamo protistojné – dva púčiky sa nachádzajú priamo proti sebe vo vodorovnej rovine (napr. javory, vŕba purpurová,...)
- šikmo protistojné – dva púčiky sú v šikmej rovine, jeden púčik je na stonke o niečo vyššie ako druhý (napr. jaseň)
z hľadiska postavenia púčikov na výhonku (letoraste) môžu byť protistojné púčiky ešte:
a. krížmo protistojné - rovina jedného páru protistojných púčikov sa v pravom uhle pretína s rovinou druhého páru púčikov (nad, alebo pod sebou - javory)
b. dvojradovo protistojné – páry púčikov sú v jednej rovine, tento spôsob postavenia sa vyskytuje vzácne (napr. rešetliak prečisťujúci, zemolez)
c. vrcholové párové – orgován, klokoč perovitý, kalina obyčajná
- praslenovité – je typické pre ihličnaté dreviny, pod zreteľne vyvinutým terminálnym púčikom sa zdanlivo v jednej rovine (v praslene) nachádza viacero bočných púčikov (napr. smreky, jedle, borovice,...)
Podľa pôvodu poznáme púčiky:
- pravé – majú zákonité (vždy rovnaké) usporiadanie na stonkách, ktoré je charakteristické pre každú drevinu, môžu byť:
- vrcholové – terminálne púčiky
- bočné púčiky – pazušné, vyrastajú v pazuchách listov
- vedľajšie (adventívne) – vyvíjajú sa nepravidelne na ktorejkoľvek časti dreviny, aktivujú sa pri poškodení dreviny v hojivej časti pletiva, na odrezaných pňoch stromov sa z nich vyvíjajú výmladky (napr. buk, vŕby, duby, topole, lipy, ...)
- spiace (spiace očká) – niektoré pazušné púčiky, hlavne v dolnej časti konárov sa na jar nerozvinú, ale ani neodumierajú („spia“ aj niekoľko rokov), prebúdzajú sa vtedy, keď bola časť stonky nad nimi poškodená, alebo zničená
Podľa vnútorného obsahu diferencujeme púčiky na:
- listové – nesú základy olistených stoniek (listov - napr. buk lesný)
- kvetné – obsahujú základy kvetov, alebo súkvetí (tvoria sa väčšinou na brachyblastoch, napr. čerešňa vtáčia)
- zmiešané – nesú základy olistených stoniek aj kvetov (napr. pagaštan konský)
Podľa tvaru môžu byť púčiky:
- guľovité (drieň obyčajný)
- vajcovité - najširšie v dolnej tretine(hrab obyčajný)
- obráteno vajcovité - najširšie v hornej tretine (jelša lepkavá)
- vajcovito kužeľovité (brest horský)
- kužeľovité (platan javorolistý)
- vretenovité - najširšie cca v strede (buk lesný)
