Rozdelenie drevín podľa vnútornej štruktúry dreva
na základe vnútornej štruktúry dreva rozoznávame (viď obrázok):
- bezjadrové dreviny:
- beľové dreviny ( breza previsnutá, jelša lepkavá, hrab obyčajný, javor horský, topoľ osikový, ...)
- dreviny s beľou a vyzretým drevom (smrek obyčajný, jedľa biela, buk lesný, javor poľný, lipa malolistá, lipa veľkolistá, ...)
- jadrové dreviny:
- jadrové dreviny s beľou a jadrom (borovica lesná, smrekovec opadavý, tis obyčajný, dub zimný, dub letný, brest väzový, agát biely, orech kráľovský, topoľ čierny, ...)
- jadrové s beľou s vyzretým drevom a jadrom (jaseň štíhly, brest horský, vŕby, ...)
- bezjadrové dreviny s výskytom nepravého jadra (buk lesný, javor horský, breza previsnutá, breza biela, ...)
vysvetlenie pojmov:
- dreň (stržeň) – na priečnom reze sa nachádza v strede ročných kruhov (ako škvrna o priemere 2 – 5 mm) farebne aj tvarovo odlíšený, mäkší ako okolité drevo, tvoria ho nezdrevnatené parenchymatické bunky (len u buka drevnatejú), tvar drene je typický pre určitú drevinu:
- okrúhly – brest
- oválny – lipa
- trojhranný - buk, jelša
- päťhranný – topoľ
- päťlúčovitý – dub
- beľ – okrajová časť dreva, v ktorej sa pohybuje vodný prúd od koreňov ku korune (u beľových drevín zaberá celý priemer kmeňa)
- vyzreté drevo – je pozorovateľné u niektorých drevín (smrek obyčajný,...) ako suchšia (bledšia) časť dreva v strede kmeňa na čerstvo spílených stromoch (na priečnom reze), okrajová – beľová časť je vlhšia a teda aj tmavšia
- jadro – je v stredovej zóne kmeňa farebne odlíšená (tmavšia) časť kmeňa tvorená nefunkčnými vodivými štruktúrami (cievy, cievice) vyplnenými rôznymi látkami (u ihličnanov sú to hl. živice u listnáčov gumy, alkaloidy a iné látky), ktoré na vzduchu oxidujú a tmavnú