Drevo listnatých drevín má zložitejšiu stavbu a pozostáva z väčšieho počtu rôznych druhov buniek. Drevo listnatých drevín tvoria:
Cievy (trachey) - slúžia na vedenie vody a vyskytujú sa len u listnáčov. Sú to dlhšie tenkostenné rúrky vytvorené z dlhého radu krátkych buniek – cievnych článkov – tým, že sa medzi nimi rozpustili priehradky. U jadrových drevín sa pri tvorbe jadra cievy upchávajú tylami a prestávajú vykonávať funkciu vodivých elementov. Cievice (tracheidy) u listnáčov môžu byť dvojaké – cievovité a vláknité. Funkciou prvých je viesť vodu a tvoria vlastne prechodný článok od cievic k cievam.
Libriform je hlavnou zložkou dreva listnatých drevín. U niektorých druhov zaberá až 76% objemu dreva. Libriformné vlákna tvoria hl. prozemchymatické bunky vretenovitého tvaru so zhrubnutými zdrevnatenými blanami, u tvrdých listnáčov (dub letný, dub zimný, jaseň štíhly, buk lesný , hrab obyčajný, ...) sú zhrubnuté viac a u mäkkých listnáčov (lipy, topole, vŕby) menej.
Listnaté dreviny, vzhľadom na to, že zhadzujú lístie, potrebujú viac zásobných látok ako ihličnaté, a to na tvorbu lístia na začiatku nasledujúceho vegetačného obdobia. Preto v dreve listnatých drevín je väčší podiel nielen dreňových lúčov, ale aj drevného parenchýmu. Drevný parenchým u listnáčov zaberá od 2 do 15 % objemu dreva. Usporiadanie drevného parenchýmu v ročnom kruhu závisí od dreviny. Rozoznávame tieto základné druhy usporiadania drevného parenchýmu:
U listnatých drevín podobne ako u ihličnatých drevín sú tvorené parenchymatickými bunkami, ktoré sú ale u listnatých drevín oveľa viac vyvinuté ako u ihličnanov. Na šírku u listnáčov majú od jedného (jaseň) až po niekoľko desiatok (široké lúče duba, buka) radov buniek a podobne tiež na výšku.
Podobne ako u ihličnatých drevín je tvorená pomerne veľkými parenchymatickými bunkami (breza, dub a jaseň môžu mať bunky drene živé aj do veku 20 rokov.
schéma mikroskopickej stavby dubového dreva (viď obrázok)
schéma mikroskopickej stavby brezového dreva (viď obrázok)
