Je založený už v zárodku a slúži na upevnenie dreviny v pôde, čerpanie živín rozpustených vo vode a tiež ako zásobáreň asimilačných látok.
Premenlivosť koreňov:
-
koreňové sústavy (koreňová sústava je sústava koreňov jednej rastliny):
- kolovitá koreňová sústava – koreňová sústava s jedným hlavným – kolovitým koreňom, zasahuje hlboko do pôdy a dreviny s takýmto typom koreňovej sústavy sú do značnej miery odolné voči vyvráteniu vetrom (napr. buk, dub, jedľa, ...)
- srdcovitá koreňová sústava – vyznačuje sa viacerými hrubými koreňmi, z ktorých ani jeden nie je hlavný (napr. smc), aj dreviny s takýmto typom koreňovej sústavy sú odolné vetru a zároveň aj s drevinami s kolovitou koreňovou sústavou stabilizujú porast (sú „oporou – kostrou“ porastu)
- plochá – tanierovitá koreňová sústava – hrubé korene sú rozprestreté plytko – súbežne s povrchom, z ktorých ani jeden nie je hlavný, dreviny s takouto koreňovou sústavou často podliehajú vetrovým kalamitám (strom je vyvrátený aj s celou koreňovou sústavou napr. smrek)
-
spôsoby prispôsobenia sa koreňov prostrediu:
- adventívne (barlovité) - prídavné korene, vyrastajú z boku zo spodnej časti kmeňa oblúkom do nepevnej (močaristej) pôdy, čím drevinu stabilizujú (napr. jelša lepkavá, mangrovníky)
- dýchacie korene (pneumatofory) – vyrastajú z pôdy do ovzdušia odkiaľ sprístupňujú pre rastlinu (drevinu) kyslík do podzemných (väčšinou zatopených) orgánov (napr. tisovec dvojradový – v močiaroch Floridy)
- prísavné korene – pomocou nich sa drevina prichytáva k podkladu (napr. brečtan popínavý)
-
adaptácia koreňov
-
mykoríza – symbióza (spolupráca) rastliny s hubou prospešná pre obidva organizmy, huba získava najmä sacharidy, rastlina zase minerálne soli - hlavne fosforešnany, hubové mycélium (vlákno) nezasahuje nikdy do stredného valca koreňa rastliny a rastlina si obrannými látkami reguluje aj prienik mycélia do buniek koreňa (napr. dub & hríb dudový, smrek & hríb smrekový, ...)