Prvotné drevo sa vytvára už v prvom roku rastu stromu. Okolo stržňa sa tvoria zväzky ciev, ktoré zasahujú až do stržňového pletiva a tým, že sa každý rok zakladajú nové cievne zväzky, zároveň kmienok rastie a hrubne.
Prvý rok
z pôvodného meristému (protomeristému), kde sú ešte všetky bunky rovnaké (bez špecializácie, nachádzajú sa len v embriu a u dospelých jedincov už len v rastových vrcholoch – púčiky, konce koreňov) vzniká rozdelením niekoľkých veľkých buniek prvotný - primárny meristém, ktorý je už diferencovaný (špecializovaný) na:
do druhého roku sa zachovajú už iba trváce pletivá (pokožka, kôra, lyková časť a časť dreva)
Druhý rok (viď obrázok)
časť buniek prokambia sa ešte v prvom roku presunie na povrch - pod primárnu kôru. Z nich sa začína tvoriť delivé pletivo – kambium, ktoré má v čase vegetačného pokoja iba niekoľko vrstiev buniek. Svoju činnosť začína kambium už koncom zimy a končí v lete odumretím - zostane z neho iba pár vrstiev buniek, ktoré sa na konci vegetačného obdobia zasa dostávajú cez lyko na povrch a cyklus sa opakuje. Lyko je stlačené medzi drevo a vlastne oddeľuje ročné kruhy. Kambium ako delivé pletivo sa začína deliť, ako sme už spomenuli v zime. Smerom dovnútra sa z kambia tvorí najskôr jarné drevo (bunky sú väčšie a majú tenšie steny), neskôr letné drevo (bunky majú hrubšie a tvrdšie steny) a smerom von sa z kambia tvorí lyko. Lyko obsahuje sitkovice, ktoré vedú asimiláty z koruny ku koreňom a naopak cievne zväzky dreva vedú vodu s rozpustenými živinami od koreňov ku korune. Stržňové lúče zabezpečujú transport živín v priečnom smere. Keď sa poškodí kambium, drevina na svoju obranu začne vytvárať parenchimatické pletivo hnedej farby, ktoré sa navonok prejavuje ako tzv. stržňové škvrny (breza, jelša, jarabina, ...). Poranené cievy sa drevina snaží upchať vydutinami drevného parenchimu (tzv. tylami).
