KONÁRE
Prirodzenou vlastnosťou stoniek drevín (kmeňov) je rozkonárovanie, čiže čo najlepšie využitie disponibilného priestoru. Nové stonky vyrastajú z púčikov na materskej stonke. Na väčšine drevín sa vyskytujú dva základné typy konárov (ich vzájomný pomer a postavenie vytvárajú typickú architektúru koruny - habitus) :
- makroblasty – sú to dlhé výhonky – konáre, ktoré tvoria kostru koruny, ich články – internódiá sú dlhé a celkom vyvinuté, bočné púčiky majú na nich väčšie odstupy, tvoria sa z terminálnych (vrcholových) púčikov
- brachyblasty – sú to skrátené výhonky, ich články sú krátke, povrch je hrboľatý a spravidla nesú len terminálny (vrcholový) púčik, ich životnosť je krátka (10 – 15 r.), spravidla sa vytvárajú na dvojročných a starších konároch, brachyblasty sú často špecializované len na určitú funkciu:
Znaky konárov
- lenticely – sú to výstupky na konároch rôzneho tvaru, veľkosti a výraznosti, sú typické pre každý druh dreviny, slúžia hlavne na výmenu plynov medzi vnútornými pletivami a vonkajším prostedím
- korkové lišty – tvoria sa na povrchu konárov niektorých drevín (bršlen európsky, javor poľný, brest hrabolistý a typickou cudzokrajnou drevinou s nadmernou tvorbou korku je dub korkový), sú to výrazné krídlovité útvary korkového pletiva
- tŕne – tvoria sa na konároch viacerých drevín a podľa pôvodu môžu byť:
- listový vankúšik (pulvinulus folii) – je miesto na ktorom bol nasadený lis na konári pred jeho odpadnutím, väčšinou býva zhrubnuté
- listová jazva (cicatrix) – je farebne odlíšený obrazec, ktorý zanecháva list po odpadnutí na listovom vankúšiku, jej tvar je stály a pre jednotlivé dreviny typický, na ploche listovej jazvy vidieť rôzne, viac či menej zreteľné, body označujúce miesta, ktorými zo stonky prechádzali do listov cievne zväzky, usporiadanie cievnych zväzkov je charakteristické a pre každú drevinu typické
