Jedľa biela

Habitus

strom prvej veľkosti dorastajúci bežne do 30 – 40 m (max. 60 m)
kmeň je priamy, nezbiehavý, konáre sú v praslenoch, takmer vodorovne odstávajúce (neskôr pomerne hrubé)
koruna je v mladosti pravidelná, kužeľovitá, vo vyššom veku valcovitá, tupo ukončená – sploštená (vytvára tzv. bocianie hniezdo), je tvarovo stála - nerozrastá sa
kôra je v mladosti hladká, bielosivá až striebristo sivá
borka, ktorá sa vytvára vo vyššom veku, hl. na báze, kmeňa býva hnedosivá, nepravidelne šupinovito rozpukaná
koreňová sústava je kolovitá, neskôr srdcovitá, zabezpečuj pomerne vysokú odolnosť jedle bielej voči vyvráteniu vetrom

letorasty sú sivo olivovo zelené, pokryté sú žltkastými až čiernymi chĺpkami, neskôr lysé, hladké

Ihlicovité, 20 - 30 x 2 - 3 mm veľké, ploché, na vrchu tmavozelené, lesklé, na spodnej strane s dvoma výraznými pásmi striebristých prieduchov, na konci tupo hrotité, alebo vykrojené, na báze sa zbiehajú do stopky, na konárik dosadajú elipsovite rozšírenou bázou
vydržia 8 – 11 rokov, po opadnutí zanechajú na konári elipsovitú jazvu a konárik je na rozdiel od smreku hladký
usporiadané sú po špirále:
- na zatienených a neplodných konároch sa stáčajú do dvoch radov
- vo vrcholci koruny a na plodných a osvetlených konároch sú kosákovito vzpriamené, hrotité

jednodomá drevina, kvety rôznopohlavné, kvitne IV – V
♂ - šištičky sú 2 - 3 cm dlhé, valcovité, žltkasté, vyrastajú pri báze ihlíc na spodnej strane minuloročných konárikov, založené sú už na jeseň a obalené sú pevnejšími kožovitými obalovými šupinami
♀ - šištičky sú až 6 cm dlhé, podlhovasto valcovité, vzpriamené, vyrastajú na vrchnej strane minuloročných konárov iba na 3 - 4 najvyšších praslenoch, semenné šupiny sú ružovkasté v čase kvitnutia prekryté zelenými podpornými šupinami, podobne ako samčie kvety aj samičie sú založené už na jeseň na vrchnej strane vetvičky (ako väčšie púčiky)

plod je vzpriamená šiška, zrejúce šišky sú zelené až fialovasté, zrelé šišky sú hnedé s výronmi živice, vzpriamené, 10 - 25 x 3 - 5 cm veľké, valcovité s tenkými vyčnievajúcimi podpornými šupinami, dozrievajú IX – X, po dozretí sa šišky na stromoch postupne rozpadávajú a na konári zostane iba stredné vreteno (aj viac rokov)
semeno je 8 - 13 mm dlhé, takmer trojhranné, hrboľaté, hnedé, lesklé s pevne prirasteným až 25 mm dlhým hnedým až fialovastým krídelkom, je výrazne aromatické (vonia po živici), sypavosť je 14 %, klíčivosť je nízka 35 - 40% a podrží si ju len 0,5 roka, jedľa v poraste začína rodiť až okolo 60 r. veku
semenáčik má 5 - 6 ihlicivitých tupo ukončených klíčnych listov, na ktorých sú z vrchnej strany menej výrazné dva pásy svetlých prieduchov

areál rozšírenia jedle je rozpojitý, obmedzený na horské sústavy južnej a strednej Európy (Pyreneje, Alpy, Karpatský oblúk, Balkánsky polostrov)
na Slovensku je drevinou pahorkatín až vysočín, od 300 – 1 100 (Vysoké Tatry 1 260) m n. m., optimum rozšírenia má v 4 – 6 LVS

jedľa je tienna drevina oceánskej klímy (nálet a nárast si udržiava vitalitu aj v tieni materského porastu)
vyžaduje pôdy dobre zásobené živinami, svieže až vlhké s dostatkom vlahy (600 - 700 mm ročných zrážok), vyhýba sa príliš suchým, ale aj príliš zamokreným pôdam, rastie dobre na rozličných geologických podložiach
citlivá je na teplotné extrémy (poškodzujú ju najmä skoré a neskoré mrazy), ale aj na znečistenie imisiami
vytvára zmiešané porasty (netvorí rovnorodé porasty) so smrekom a bukom , ktoré patria medzi najstabilnejšie a najprodukčnejšie porastové štruktúry (porastová zásoba 500 - 600 m³ / ha)
v mladosti rastie jedľa veľmi pomaly, maximum výškového prírastku dosahuje od 40 - 60 roku
v pokročilom veku prestáva rásť vrchol a vytvára už spomínané tzv. bocianie hniezdo

jedľa je nositeľom objemového prírastku v poraste
jej podiel na lesoch SR (zastúpenie) je cca 4,0 %
melioračná drevina (opadom do určitej miery pôdu zlepšuje a obohacuje o živiny)
drevo je bezjadrové, svetlo sivé (niekedy s fialovastým nádychom), pomerne ľahké, pružné, dobre štiepateľné - neobsahuje živicu, čerstvé pri rezaní zapácha (po octe)
využitie dreva – výroba nábytku, stavebníctvo v minulosti vodné stavby (mosty, ...), šindeľ
čarovník na jedli - zdroj materiálu v okrasnom sadovníctve