koruna široko vajcovitá, neskôr nepravidelná, široká až plochá, riedka
konáre vyrastajú v praslenoch takmer vodorovne od kmeňa, sú pomerne hrubé
borka je sivohnedá, šupinovitá, vo vyššom veku tmavosivá, hlboko rozpukaná
výrazným znakom sú časté adventívne výhonky na starších konároch a kmeňoch, ktoré sú krátke s husto zoskupenými ihlicami
podľa počtu ihlíc na brachyblaste a umiestnenia pupku na štítku ju zaraďujeme do sekcie Pinaster a subsekcie Taeda (rod borovica)
Listy (asimilačné orgány)
asimilačné orgány ihlicovité, 70 - 90 (- 140) x 1,5 - 2 mm veľké, hrotité, po okraji drsné, takmer ploché, mierne zakrivené, okolo pozdĺžnej osi skrútené
ihlice sú zoskupené vo zväzočkoch po 3 na brachyblastoch
vytrvajú len 2 - 3 roky
Kvety
drevina jednodomá, kvety rôznopohlavné
♂ šištice sú podlhovasto vajcovité, žlté, zriedkavejšie červenkasté, vyrastajú na báze tohoročných výhonkov
♀ šištice sú vajcovité, stopkaté, zelené až červenkasté, vyrastajú po bokoch tohoročných výhonkov (ale aj okolo terminálneho púčika)
Plody - semená
plod je šiška, vajcovitá, 4 - 8 x 4 - 5 cm veľká, svetlohnedá, lesklá, neskôr matná
štítok je kosoštvorcovitý, mierne vyvýšený, pupok vybieha do ostrého pevného hrotu
šišky dozrievajú na jeseň druhého roka
semeno je 5 x 4 mm veľké, obráteno vajcovité, tmavohnedé až černasté, krídelko je 15 - 20 mm dlhé, svetlohnedé
Rozšírenie
pôvodne je rozšírená vo východnej časti Severoamerického kontinentu
do Európy bola zavedená roku 1750
Ekológia
svetlomilná drevina
rastie na suchých, piesočnatých až kamenistých pôdach, ale aj na vlhkých rašelinových pôdach s nedostatkom živín
nenáročná na kvalitu pôdy, odolná voči nízkym teplotám
