koruna kužeľovitá, kopulovitá až dáždnikovito sploštená vo vyššom veku vysoko nasadená, veľmi premenlivá
konáre v praslenoch, hrúbka premenlivá v závislosti od ekotypu
drevina tvarovo nestála - hlavne v závislosti od toho, či rastie ako solitér, alebo je súčasťou porastu
kôra v mladosti hladká žltohnedá, neskôr v hornej časti žltohnedá kožovitá borka odlupujúca sa v tenkých šupinách
borka v dolnej časti kmeňa hlboko rozpukaná (v plátoch), premenlivého tvaru
koreňová sústava kolovitá, prenikajúca hlboko do pôdy, čo dodáva drevine stabilitu
dožíva sa 300 – 400 rokov
Púčiky
púčiky sú 6 - 12 mm veľké, podlhovasto vajcovité, prihrotené, hnedočervené, spravidla živičnaté
Výhonky (letorasty)
letorasty sú pomerne hrubé, zelenožlté, lysé
Listy (asimilačné orgány)
Ihlicovité 40 - 80 mm x 1,5 - 2mm veľké, na priereze polkruhovité, tuhé, hrotité
vyrastajú na brachyblastoch po dve (sekcia - Pinaster, subsekcia - Pinea)
po dĺžke sú mierne stočené, na hranách jemne ostité
na vetvičkách vytrvajú 3 - 4 roky
šupiny na báze ihlíc sú najskôr belavé neskôr sivé
Kvety
jednodomá drevina, kvety rôznopohlavné, kvitne v máji
♂ šištičky sú 6 - 8 mm veľké, vajcovité, sírovo žlté, nakopené na báze letorastu (akoby v strapci)
♀ šištičky sú 5 - 6 mm veľké, guľovité, červenkasté, vyrastajúce po 2 - 3 na konci tohoročných konárikov pred koncovým púčikom, prvý rok na jeseň sú veľkosi hrachu, na jar druhého roku sa predlžujú a do jesene dozrievajú, otvárajú sa a semeno vylieta na jar tretieho roku
Plody - semená
plod je šiška 3 - 7 x 2 - 3 cm veľká, kužeľovito vajcovitá, po dozretí svetlohnedá (pred dozretím zelená) matná
plodové šupiny sú ukončené kosoštvorcovitým sivohnedým plochým, alebo vypuklým štítkom, uprostred s pupkom (sekcia Pinaster)
šiška dozrieva na jeseň druhého roku, otvára sa a semeno vylieta na jar tretieho roku
semeno je 3 - 4 mm veľké, podlhovasto vajcovité, farebne veľmi premenlivé - od čiernej cez hnedú až belavé (aj mramorovité) s lesklým 12 - 20 mm dlhým krídlom, ktoré je k smienku klištikovite prichytené
rodiť začína už v 15 roku a v zápoji od 30 roku
klíčivosť je cca 80%, podrží si ju asi 3 roky
semenáčik má 5 – 7 trojhranných klíčnych lístkov, v tom istom roku nasadí výhonok s plochými, na okraji jemne pílkovitými ihlicami (ihlice sú po jednej), v druhom roku sú ihlice už po dvojiciach a v treťom roku nasadí prvé bočné výhonky
Rozšírenie
jedna z najrozšírenejších drevín na severnej pologuli zaberajúca väčšiu časť Európy a severnej Ázie
vyhýba sa nížinám západnej Európy s oceánskou klímou (aj Maďarskej nížine) na severe zasahuje až do tundry
na Slovensku sa prirodzene vyskytuje na Záhorskej nížine (200 m n. m.) s dubom letným (tzv. kyslé dúbravy) - tento výskyt je izolovaný od rozsiahlejšej prirodzenej oblasti jej výskytu, ktorá je v severnej oblasti stredného Slovenska
najčastejšie je však drevinou horských oblastí od 800 m n. m. do cca 1 490 (1 860) m n. m., hlavne severná časť stredného Slovenska - Vysoké Tatry
Ekológia
borovica lesná je vyslovene svetlomilná drevina kontinentálnej klímy, odolná mrazom a dobre znášajúca výkyvy teplôt
do výšky rastie v mladosti rýchlo, výškový prírastok vrcholí medzi 15 – 25 rokom
na suchých pôdach a extrémnych stanovištiach má charakter priekopníckej dreviny, rastie prakticky na všetkých podkladoch (skaly, sutiny aj rašeliniská)
v rámci prirodzeného areálu vytvára mnoho ekotypov (formy vzrastu)
pokiaľ rastie ako solitér má tendenciu rozkonárovať sa, preto, ak chceme, aby sme dosiahli priame plnodrevné kmene je nutné ju pestovať v tesnom zápoji (na Záhorí)
Význam
po smreku je to druhá najrozšírenejšia ihličnatá drevina
v súčasnosti má zastúpenie cca 6,7 % na lesoch Slovenska (pôvodne to bolo až 14,1 %)
drevo je jadrové (jadro je bledo červeno hnedej farby – zaberá menšiu časť prierezu kmeňa ako je to u smrekovca opadavého)
kvalita dreva do značnej miery závisí od jej ekotypu
jej priekopnícky význam sa využíva pri zalesňovaní zdevastovaných plôch ako aj plôch po kalamitách
na stanovište ma borovica skôr negatívny vplyv – zle kryje korunou pôdu a opadom ju nezlepšuje – skôr naopak zakysľuje
borovicové monokultúry ( hl. vo fáze mladín) sú často postihované požiarmi (veľká hustota jedincov na ploche a veľké množstvo vysoko horľavého materiálu – opadnuté ihličie a odumreté vetvy)
